Berlín
1. októbra (TASR) - Post nemeckého spolkového kancelára zastával presne
5869 dní, najdlhšie spomedzi doterajších kancelárov. Kresťanský
demokrat Helmut Kohl (CDU), kancelár zjednotenia Nemecka, stál na čele
piatich vlád, ktoré vytvoril vždy so sesterskou Kresťanskosociálnou
úniou (CSU) a s liberálmi z FDP. V úrade bol rekordných 16 rokov - od 1.
októbra 1982 do 26. októbra 1998. V sobotu 1. októbra uplynie 40 rokov
odvtedy, ako sa postavil na čelo nemeckej vlády prvýkrát.
V Nemeckej spolkovej republike vládla od októbra 1969 sociálno-liberálna
koalícia zložená zo sociálnych demokratov (SPD) a liberálnej Slobodnej
demokratickej strany (FDP). Začiatkom 80. rokov sa postupne prehlbovala
koaličná kríza, ktorá sa týkala najmä rozdielneho pohľadu sociálnych
demokratov a liberálov na ďalší hospodársku a sociálnu politiku
spolkovej vlády. Tá sa dostávala pod čoraz väčší tlak.
Kríza vrcholila 17. septembra 1982, keď z vlády odišli štyria ministri
nominovaní FDP - Hans-Dietrich Genscher (vicenkacelár a minister
zahraničných vecí), Otto Graf Lambsdorff (minister hospodárstva),
Gerhart Baum (minister vnútra) a Josef Ertl (minister
poľnohospodárstva).
Liberáli chceli vytvoriť novú vládu s CDU/CSU, avšak nie prostredníctvom
nových volieb do Spolkového snemu (Bundestagu), ale tzv. konštruktívnym
vyslovením nedôvery. Tento zámer však vyvolal pobúrenie nielen v radoch
sociálnych demokratov, ale aj medzi liberálmi samotnými.
Niektorí poslanci z FDP boli totiž presvedčení, že by mali naďalej
vládnuť spolu s SPD. Keď sa napokon podarilo presadiť zmenu na poste
kancelára hlasovaním v Bundestagu, okolo 20.000 členov strany opustilo
na protest FDP. Medzi nimi aj Günter Verheugen, ktorý urobil potom
kariéru práve v SPD - stal sa členom jej vedenia a v rokoch 1999 - 2004
mal v Európskej komisii vedenej Romanom Prodim na starosti rozširovanie
Európskej únie.
Viac ako šesťhodinový, veľmi emotívny slovný súboj vyvrcholil v
Spolkovom sneme 1. októbra 1982 vyslovením nedôvery sociálnemu
demokratovi Helmutovi Schmidtovi a zvolením kresťanského demokrata
Helmuta Kohla za nového spolkového kancelára. Kohl získal 256 hlasov,
proti bolo 235 poslancov, štyria sa hlasovania zdržali. Po prvý raz v
dejinách Nemeckej spolkovej republiky tak došlo k výmene na poste
spolkového kancelára hlasovaním v Bundestagu - konštruktívnym vyslovením
nedôvery.
V predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali 6. marca 1983,
potvrdili voliči koalíciu zloženú z CDU/CSU a FDP. Helmut Kohl 29. marca
1983 v Bundestagu svoj post obájil - hlas mu odovzdalo 271 poslancov,
proti sa vyslovilo 214. Odvtedy tento post obhájil ešte trikrát a
celkove bol v Spolkovom sneme zvolený za nemeckého kancelára päťkrát,
posledný raz 15. novembra 1994.
So 16-ročnou vládou Helmuta Kohla sú spojené najdôležitejšie udalosti
nielen nemeckých, ale aj európskych i svetových dejín druhej polovice
20. storočia, medzi ktoré nesporne patrí pád Berlínskeho múru v roku
1989 a o rok neskôr opätovné zjednotenie Nemecka.
Jednej z najvýraznejších postáv nemeckej povojnovej histórie sa dostalo
11. decembra 1998 významnej pocty - európski štátnici udelili Helmutovi
Kohlovi za jeho celoživotné dielo ocenenie Čestný občan Európy. Okrem
Helmuta Kohla sa jej dostalo iba Jeanovi Monnetovi (v roku 1976) a
Jacquovi Delorsovi (2015).
0